Slovanstvo ve svých zpěvech: Kniha III. Písně slovenské (Sešit 4)


Ludvík Kuba, Pardubice 1886

84. Hoja Ďunďa, hoja!

(Z rukop. sbírky Št. Fajnora.)

Harmonisoval Št. Fajnor.

Hoja Ďunďa, hoja! poslala nás královna, hoja Ďunda hoja!

Hoja Ďunďa, hoja! Na čo že vás poslala? Hoja Ďunďa, boja!

Hoja Ďunďa, hoja! Pre tri vozy kamenia. Hoja Ďunďa, hoja!

Hoja Ďunďa, hoja! Na čo vám to kamenia? Hoja Ďunďa, hoja!

Hoja Ďunďa, boja! Zlaté mosty stavati. Hoja Ďunďa, hoja!

Hoja Ďunďa, boja! či nás cez ne pustíte? Hoja Ďunďa, hoja!

Hoja Ďunďa, hoja! Čo za dary nesiete? Hoja Ďunďa, hoja!

Hoja Ďunďa, hoja! Čiernooké dievčatko. Hoja Ďunďa, hoja!

Hoja Ďunďa, hoja! No poďte a pospešte! Hoja Ďunďa, hoja!

Poznámka. Popěvku tohoto užívá se nyní při dětské dívčí hře, kterou Slovenské spevy takto popisují: „Dievčatá sa podelia na dva rady proti sebe stojace. Prvý rad — len dve dievčatá — držia sa za ruky a kývajúc tymito, spievajú prvou slohu." Druhá řada odpovídá slohou druhou a tak se to střídá. Když konečně ona dvě děvčata v předu stojící (prvý rad) slohu poslední dozpívají, „tu druhý rad držiac sa za ruky rozbehne sa k prvému radu, chce prebehnúť cez most, avšak mu prvý rad, majúci urobenú bránu dvojmi podvihnutými rukami, jedno dvoje dievčat zajme a k svojmu radu pripojí. Tak sa ďalej pokračuje, pokým celý druhý rad nezmizne".

85. Sobotička, nedeľa.

(Z rukop. sbírky Št. Fajnora.)

Harmonisoval Št. Fajnor.

Sobotička, nedeľa, pre mňa môžeš nebyť; ach, nemám ja

milého, nemá ma kto zobudiť.

0:00
0:00