Od Hrozenka malovaná dlážka, hdo ju vymaloval, šohajova láska.
Otvor mi má milá malované dviera, jak mi neotvóríš, otvórí mi iná.
Otvórí mi iná, alebo aj inšja, ale mi otváraj, moja najmilejšja.
Jednú rukú dvere otvárala a druhú ručičkú suzy ucierala.
Čo plačeš, nariekáš, má panenko milá, snad ťa mamka bila, alebo hrešila.
Mňa mamka nebila, ani něhrešila, ludzja povedajú, že som něpoccivá.
A keď som, něch som, čo je keho po tem, a šak by vedzelo mé srdénko o tem.
A šak by vedzela aj ta naša brána, kelko69) razí ležaľs u nás až do rána.
A šak by vedzelo aj to okénečko, kelko razí pozreľs na moje srdéčko.
87. Já na vojnu, . . .
Já na vojnu, z vojny domu, ty sa's ešče