PREDMLUVA PISATEĽOVA.
Ako je vďačným pre národopisné štúdium východ Slovenska, tak nie menej
zaujímavé územie je slovenský západ, najmä najzápadnejšie kraje župy Bratislav-
skej. Pod rakúsko-uhorskou vládou nebolo možno dosť bezpečne oddať sa štúdiu tohoto
kraja. Tu na náplavách starých kultúr stretáme sa s kultúrou slovenskou, nemeckou
a najmladšou maďarskou. Styk tých troch etnických skupín komplikuje sa ešte znač-
nými vlivy českými a kroatizáciou v 16. storočí. Územie to bolo mnohonásobným de-
jišťom vojenským; najmä v novoveku prechádzaly ním vojská temer všetkých europ-
ských mocností a bol tu vztýčený turecký polmesiac. V poslednom rade nemožno ne-
spomenúť, že i blízkosť Viedne, centra veľkej monarchie, mohla mať vliv až na tunaj-
šie územie. Všetky tie okolnosti napínajú zvedavosť národopiscovu, aby pátral, ktoré
vlivy a ako ďaleko daly pečať celému životu tunajšieho ľudu. Otázka tá súvisí najmä
s bohatosťou, možno povedať, až nádhernostou sedliackeho kroja a hmotných výtvorov
tunajšej ľudovej kultúry, ktorá vraj raz vlivom Nemcov (najmä vraj Čataj), inokedy
vlivom kroatizácie, ba vraj i vlivom tureckých vojen vypučala v takú bohatú ratolesť.
Nemajúc v úmysle činiť široké závery o tomto temate, rozhodol som sa preštudo-
vať detailne jednu z národopisne zaujímavých obcí. Do úvahy prichodilo niekoľko
dedín, ktoré by bolo možno pokladať za živé slovenské múzeá, z ktorých však rastú-
cou civilizáciou za nie celých desať rokov nezostane mnoho charakteristického. Pre štú-
dium lákala najmä obec Čataj; ale keď roku 1922 požiar napoly zničil jej národo-
pisné bohatstvo a započaté štúdium musel som preto prerušiť, obrátil som zreteľ na
obec Horvatský Grób. Dúfal som, že sa tiež presvedčím, ako ďaleko mala horvatská
kolonizácia vliv na život ľudu a jeho tvorivosť v bratislavskom okolí. Okrem obcí,
Devínskej Novej Vsi a Dúbravky patrí Horvatský Grób k posledným zbytkom hor-
vatskej kolonizácie na západnom Slovensku, siahajúcej sporadicky ku Kátlovciam pri
Trnave a k Mokrému Háju pri Uh. Skalici. Z uvedených troch obcí so stránky ná-
rodopisnej je Horv. Grób najzaujímavejší a najzachovalejší, čo je prirodzeným dô-
sledkom konzervatívnosti ľudu.
Práve toľko, ak nie viacej, koristi boly by poskytly so stránky výtvarnej tiež iné
slovenské obce, ale tu okrem prvkov horvatských, k štúdiu pristúpivších, môžeme bez-
pečnejšie sledovať mnohotvárnosť života ľudu v bratislavskom Podunají.
Spracoval som tedy túto obec v rámci programu národopisného súpisu, ako ho
vypracoval profesor dr. K. Chotek a ako bol už upotrebený pri spracovaní veľkého
diela „Moravské Slovensko" pod redakciou L. Niederla. Štúdium to vynieslo hojnosť
materiálu, zvlášte obrazov, z ktorých nebolo možno všetky pre nákladnosť reprodukovať.
Povedomý som si nedostatkov knihy, najmä so stránky štatistickej. Učinil som
všetko, aby som v tomto smere získal viacej materiálu, ale nebolo ho možno sohnať ani
z časov starého režimu a prirodzene ani z krátkeho času poprevratového. Okrem toho
vyskytly sa i iné prekážky, ktoré nedovolily plne vyčerpať rozličné miestné spoločenské
zjavy. S počiatku bola to nedôvera ľudu a jeho nedostatok času „o hlúposcách" roz-
7