Podunajská dedina v Československu.


Antonín Václavík, Bratislava 1925

1. Narodenie a smrť.

„K r š č í t k y."

Žena v čase tehotenstva, zvaná „samodruhá", musí sa chrániť vidieť požiar, lebo by
malému dieťaťu zostala na tvári červená škvrna (fľak). Podobne keby tehotná žena,
ktorá si veľmi žiada ovocia a nemohla by ho dostať, dotkla sa ktorejkoľvek časti tela,
dieťaťu by na tejto časti tela zostala škvrna v podobe ovocia, ktorého si bola mater
žiadala.

Keď gróbski rodičia chcú mať synka, dávajú pod posteľ v čase počatia a tehoten-
stva pántok; pri dcérke treba ta dať sekeru.

Mladá matka, ktorá očakáva príchod nového človeka, prichystáva si čepce, ko-
šieľky, perinky, povojníčky, medzitým čo vlastná i nová mama a ženy z rodiny mladú
matku poučujú, čo a ako by mala konať, aby si pri pôrode neublížila. Keď sa tá chvíľa
priblíži, uložia matku i s dieťaťom do „hélu",*) kde s ním leží najmenej týždeň, za-
okrytá plachtou „kútnicou'', aby bosorka, zvaná „nocula", nemohla ju s dieťaťom vylá-
kať a pravé dieťa zameniť za „podvŕšča".

Dieťa pri príchode na svet prežehnajú, dajú mu meno a „ženská baba" (porodná
baba) ide oznámiť krstným rodičom, že matka dieťaťa prosí, či by ho toho a toho dňa
na krst do chrámu božieho neodniesli.

Šestonedieľka nesmie do úvodu vôbec vyjsť. Dieťaťu sa k povojníku (fačovníku)
priväzuje ruženec, aby bolo chránené pred „porobením". Kto príde do domu, kde je
novorodeniatko, nesmie odísť, kým si tam chvíľu neposedí, lebo dieťa by ztratilo spá-
nok. Z tohože dôvodu nesmie sa večer nič požičať.

Krst koná sa medzi druhým a siedmym dňom. Dieťa sprevádza okrem „krstnej",
či „krstnej mamky", baba. Dieťa je oblečené v košieľku, zamotané v plienkach a pe-
rinke s pestrým povojníkom, na hlave má bielu čiapku s červenou stužkovou ruži-
cou. Celé dieťa je potom odeté alebo kašmírovým pestrým ručníkom, alebo ručníkom,
ako je vyobrazený na Tab. L a LII. Tento ručník okrem 50 Kčs (pred vojnou 5 zl.)
daruje krstná mať dieťaťu „do povojníka".

Keď prinesú dieťa od krstu domov, povedia: „Neseme vám za pohana krestana,
menom Štefana."

Krst alebo „krščítky" sú oslávené po krste hostinou, na ktorej predkladajú sa mä-
sové pečienky, vysmážané „pampúchy" a rozličné pečivo, pri čom musí byť dostatok

*) Viď o „hélu" na str. 55—56.

223