1. Nad Tatrou sa blýska.
(Martincův zpěvník.)
Nápěv národní, slova však od Jana Matúšky. (Text nápěvu tomu původně náležející viz na straně následující.)
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme
sa bratia, veď 1) sa ony ztratia, Slováci ožijú.
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme sa
bratia, veď sa ony ztratia, Slováci ožijú.
To Slovensko naše posial 2) roztratené, Vrahovja šturmujú, Slovákov spojujú, v mesto uložené.
To Slovensko naše posial tvrdo spalo. Ale blesky hromu zbudzujú ho k tomu, aby sa probralo.
Už Slovensko vstáva, púta si strháva. Hoj rodinko milá, hodina odbila, žije matka Sláva!
Nech si kto chce spieva, nech výska jak môže, my sa držme spolu, svorne k tomu kolu, nik nás nepremôže.
Ešte jedle rostú na Krivanskej strane; kto jak Slovak cíti, nech sa svojho chyti, a medzi nás stane.
1) veď = vždyť, 2) posial = posud.