61. Zaspievalo vtáča.
(Slovenské spevy.)
Zaspievalo vtáča na kosodrevine: ej, čo ko-
mu súdené, ej, veru ho neminie.
Zaspieval si slávik pod oknom na ruži: [ej, že moja milenka, ej, za mnou ešte túži.]
Preleť, slávik, preleť za dolhorské hory: [ej, povedz jej, že i mňa, ej, za ňou láska morí.]
Ťažko je, jaj, ťažko dvom sa zabudnúti, [ej, z ktorých sŕdc nemôže, ej, láska vyhasnúti.]
Z našich nevyhasne, kým žijeme letá, [ej, ba ani do konca, ej, i po konci sveta.]