Slovanstvo ve svých zpěvech: Kniha V. Písně lužické.


Ludvík Kuba, Pardubice 1887

69

Original:

Ha hólcy so na kwas hotowachu,
swoje sej koniki sedłowachu. *)

Swoje sej wotrohi připinachu,
do runoh’ pola so zjezdźowachu.

Rapaki wyše nich zlětowachu,
na nich tak žadławje rapachu.

Rapaki wyše nich zlětowachu,
wulke jim njezbože wěšćachu,

zo wšak jim nawožeń z konja padnje,
zo sebi šiju a hłowu zrazy.

Prěnje to hono tam přejědźechu,
z konja přec padźe jim nawoženja.

Z konja přec padźe jim nawoženja,
swoju sej šiju a hłowu zrazy.

Prěni króć zwony so zazwonichu,
njewjesta poča so swatow prašeć:

Hdźe maće mojeho nawoženju,

zo tudy nihdźe wón mjez wami njej’?

W nowej je komorje nawoženja,
swoju so hotuje linder**) drastu.

Druhi króć zwony so zazwonichu,
njewjesta poča so družkow prašeć:

Hdźe maće mojeho nawoženju,

zo tudy nihdźe wón mjez wami njej’?

W nowej je komorje nawoženja,
wón sebi swětły mječ připasuje.

Třeći króć zwony so zazwonichu,
njewjesta poča so braški prašeć:

Hdźe maće mojeho nawoženju,

zo tudy nihdźe wón mjez wami njej’?

Z konja je padnył twój nawoženja,
swoju sej šiju a hłowu zrazył.

Torhajće ze mnje tu linder drastu,
běłu tu płachtu mje wodźěwajće!

Zo budu žarować lětko a dźeń,

w zelenym wěnašku ke mši khodźić.

w zelenym wěnašku ke mši khodźić,
na mojoh’ lubeho nihdy zabyć.

40. Srbská reja.

(Z vlastních zápisek.)

Hornolužická.

*) Druhý verš nutno vždy opakovati.
**) Niederländisch, nizozemský.