114. Preleť, sokol, biely vták!
(Slovenské spevy.)
Preleť, sokol, biely vták, k mojemu milému,
pozdravuj ho na stokráť, povedz službu jemu.
Že ho verne milujem, v svojom srdci nosím, aby prišel večer k nám, že ho pekne prosím.
Len sa ho ja opýtam, čo sa na mňa hnevá? keď k nam prvej chodieval a už nechodieva.
Ťažko, ťažko kameňu, čo pod vodou pluje, ešte ťažšie takému, kto koho miluje.
Ach, ja jedna jediná, ja som milovala, pan boh dal, pan boh vzal, zostala som sama.
Sama, sama, samotná, ako tá hrdlička, teraz som samotná bez môjho Janíčka.