137. Sadla muška na konárik.
(Slovenské spevy.)
Sadla muška na konárik,1) potriasala kvet:
Načo si mi, moja milá, zaviazala svet?
Ja som ti bo neviazala, viazaľs si ho sám: ktorému chcem šuhajovi moje srdce dám.
Jednomu som srdce dala, druhému je žiaľ, tretiemu som povedala, že nepôjdem zaň.
Štvrtý sedí pokraj stola ako z ruže kvet, ak mu srdce, rúčku nedám, pôjde v šíry svet.
1) na větvičku.